Popísali sme podrobne zmeny schválené v novelizácií zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení platné od januára 2015. Najväčšou zmenou je zavadenie odpočítateľnej položky. V najbližšom bloku na mzdovom centre sa zameriame na konkrétne príklady z praxe. Akékoľvek Vaše vlastné podnety, otázky na danú problematiku nám kludne pošlite mailom.
Tak ako každý rok, aj tento rok nám priniesol novoročné novelizácie zákonov. Tento krát sa niektoré stihli schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Medzi takéto patrí aj novelizácia zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Keďže novelizácia platná od 1.1.2015 bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní, obsahuje „len“ 12 bodov, ktorými sa mení, dopĺňa zákon o zdravotnom poistení. Najväčšiu časť zmien pokrýva zavedenie novej položky – odpočítateľnej položky. Aby sa ale zákon ešte vylepšil, bol 8.1.2015 podaný ďalší návrh na novelizáciu s účinnosťou od 1.4.2015. Takže časom uvidíme, či a v akom znení bude schválený.
Poďme sa ale najprv pozrieť na zmeny platné od januára 2015.
- rozšíril sa okruh fyzických osôb, za ktoré platí poistné štát – § 11 ods. 7 písm. m) bod 4.
Týka sa to fyzickej osoby, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť podľa osobitného predpisu, potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom, za ktorého je platiteľom poistného štát podľa písmena v) alebo sa na ňu vzťahuje osobitný predpis (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Jedná sa teda o zamestnancov s odvodovou úľavou uznanou buď v zdravotnej alebo sociálnej poisťovni.
- Zvýšenie sadzby poistného pre štát
Podľa § 12 ods. 1 písm. f) je stanovená sadzba poistného pre štát vo výške 4% z vymeriavacieho základu. Novelizáciou doplnením prechodného ustanovenia – § 38eb ods. 2 sa táto sadza zvyšuje na 4,16% po dobu od 1.1.2015 do 31.12.2015. Málokedy si štát sám zvyšuje sadzbu poistné alebo to skôr môžeme chápať ako kompenzáciu za pokles príjmov poistného v zdravotných poisťovniach z dôvodu zavedenia odpočítateľnej položky? Len štatistiky zo zdravotných poisťovní budú vedieť preukázať, koľko je poistencov, za ktorých platí poistné štát a aký prínos bude mať takéto zvýšenie sadzby a koľko poistencov bude spĺňať podmienky nároku na odpočítateľnú položku.
- Odpočítateľná položka
Najväčšou zmenou novelizácie je zavedenie odpočítateľnej položky (§ 13a). Odpočítateľnou položkou sa po splnení zákonom stanovených podmienok znižuje výška príjmu – vymeriavacieho základu, z ktorého sa percentuálne vypočítava výška poistného. Niektorí túto položku prirovnávajú svojim účelom k nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), avšak v skutočnosti by som povedala, že je úplne iná.
Medzi základný rozdiel patrí hlavne to, že kým nezdaniteľná časť sa vzťahuje len k fyzickej osobe, odpočítateľná položka po splnení nároku znižuje odvod poistného aj zamestnávateľovi, t. z. pri ročnom zúčtovaní a posúdení, že zamestnanec nesplnil podmienky nároku a odpočítateľnú položku si mesačne uplatňoval, vznikne nedoplatok zamestnancovi aj zamestnávateľovi.
Ďalším rozdielom sú odlišne stanovené skupiny fyzických osôb, u ktorých sa posudzuje nároku na nezdaniteľnú časť a na odpočítateľnú položku. Kým nezdaniteľná časť sa vzťahuje ku všetkým príjmom podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, odpočítateľná položka sa úzko špecifikuje je len zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. A diametrálne odlišná stanovená výška posudzovaného príjmu svedčí o účele odpočítateľnej položky, kde účelom je podpora len nízkopríjmových zamestnancov.
Popíšme si teda bližšie o tejto odpočítateľnej položke:
Nárok
Nárok má zamestnanec v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý má príjem z takejto zárobkovej činnosť do sumy nižšej ako 570 eur. Neuplatňuje sa u zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ani u zamestnanca s odvodovou úľavou na zdravotnom poistení (§ 11 ods. 7 písm. v)).
Podmienky a spôsob uplatnenia nároku
Mesačné uplatnenie nároku
Zamestnanec, ktorý spĺňa nárok na odpočítateľnú položku, si ju môže mesačne uplatňovať len, ak súčasne nie je aj samostatne zárobkovo činnou osobou a nie je súčasne ani zamestnancom u iného, iných zamestnávateľov (§ 16 ods. 18 tretia veta). Zároveň, ako aj upozorňuje Všeobecná zdravotná poisťovňa, zamestnanec by mal zvážiť mesačné uplatnenie aj v súvislosti, či očakáva príjmy podľa § 7, § 8 zákona o dani z príjmov alebo dividendy.
- 23 ods. 6 sa doplnil o oznamovaciu povinnosť – v prípade, ak zamestnanec spĺňa podmienky a rozhodne sa uplatňovať odpočítateľnú položku mesačne, musí o to písomne požiadať zamestnávateľa na tlačive, ktoré zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva SR „Oznámenie zamestnanca o uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku“. Toto tlačivo je prístupné aj na stránkach Zdravotných poisťovní. Oznámenie je povinný zamestnávateľovi podať do ôsmich dní od vzniku pracovného, štátnozamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a zároveň aj zmenu písomne do ôsmich dní od vzniku zmeny (zániku nároku na mesačné uplatňovanie).
Prechodné ustanovenie § 38eb ods. 1 stanovuje zamestnancovi prvýkrát písomne oznámiť zamestnávateľovi nárok na mesačné uplatňovanie odpočítateľnej položky do 25.1.2015.
Nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti bolo v § 26 ods. 1 písm. b) vyčlenené z pokút.
Zamestnávateľ zdravotnej poisťovni Oznámenie podpísané zamestnancov neposiela, vzniká mu len povinnosť podľa § 24 písm. m) písomne alebo elektronicky oznámiť do ôsmich dní od vzniku alebo zániku pracovného, štátnozamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného pracovného pomeru u takého zamestnanca, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku (§ 16 ods. 16) a ktorý sa zároveň pokladá aj za zamestnanca z iného dôvodu (napr. konateľ).
Oznamovacia povinnosť sa pri vzniku, zániku plní uvedením osobitného kódu „2P“. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal Metodické usmernenie č.12/1/2014 s platnosťou od 1.1.2015, ktorého súčasťou je aj usmernenie a príklady pre používanie tohto osobitného kódu.
Ročné uplatnenie nároku
U zamestnanca, ktorý nespĺňal podmienky na mesačné uplatňovanie odpočítateľnej položky alebo oň písomne nepožiadal zamestnávateľa, sa nárok na odpočítateľnú položku uplatňuje v ročnom zúčtovaní a to automaticky (bez podania žiadosti). Ročné zúčtovanie poistného vykoná Zdravotná poisťovňa v lehote do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania do 31. októbra) v súlade s pravidlami v § 19 (v ods. 1 doplnené písm. e)) so zohľadnením vymeriavacích základov podľa § 13 a doručí výsledok ročného zúčtovania platiteľom poistného. Výsledkom ročného zúčtovania môže byť nedoplatok alebo preplatok na poistnom. Zákon o dani z príjmov doplnil § 43 – daň vyberaná zrážkou – ods. 3 o písmeno p) práve o poistné vrátené Zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky. Takže aj takýto preplatok sa zdaní zrážkou daňou. Preto hlavne u zamestnancov s nižšími príjmov – cca 360 eur a menej, ak sa spĺňajú podmienky na mesačné uplatňovanie odpočítateľnej položky, je výhodnejšie z finančného hľadiska si ju uplatňovať mesačne, nie ročne.
Výška a výpočet
Mesačná OP
Odpočítateľná položka je vo výške 380 eur (§ 16 ods. 16).
Odpočítateľná položka sa rastom príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti toho príjmu, ktorá prevyšuje 380 eur. Ak je príjem vo výške najmenej 570 eur, odpočítateľná položka je 0 eur (§ 16 ods. 17).
Príklad znižovania OP pri príjme 450 eur:
Suma prevýšenia = 450 – 380 = 70
Výpočet OP = 380 – (2 x 70) = 240
Vymeriavací základ na výpočet poistného = 450 – 240 = 210 eur
V prípade však, ak zamestnanec nebol zamestnancom celý kalendárny mesiac, odpočítateľná položka sa alikvotne znižuje v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci, kedy poistenec bol zamestnancom (§ 16 ods. 18). Za dni kedy bol zamestnancom sa považujú aj dni, počas ktorých sa považoval za osobu podľa § 11 ods. 7 písm. m) a s) (PN, OČER, materské).
Ak bol v priebehu mesiaca súčasne napr. aj u iného zamestnávateľa – nerobí sa alikvotná čiastka za daný mesiac, ale za daný mesiac zamestnanec nespĺňa podmienky nároku a odpočítateľná položka sa neuplatní vôbec.
Pri výpočte sa odpočítateľná položka zaokrúhľuje na dve desatinné miesta smerom nahor (§ 13a ods. 5) a nesmie byť vyššia ako výška samotného príjmu.
Ľudom pre uľahčenie posudzovania a výpočtu mesačnej odpočítateľnej položky dávam do pozornosti, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako prvá na svojej stránke zverejnila pomôcku – „kalkulačku“ ohľadom odpočítateľnej položky.
Ročná OP
Ročná odpočítateľná položka je vo výške 12 – násobku mesačnej, t. z. 380 x 12 = 4.560 eur (§ 13a ods. 2). Rastom vymeriavacieho základu podľa § 13 za konkrétny rok sa znižuje o dvojnásobok časti toho vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje 4.560 eur. Ak je vymeriavací základ vo výške najmenej 6.840 eur, odpočítateľná položka je 0 eur (§ 13a ods. 3).
Obdobným spôsobom sa v závislosti od počtu dní zamestnania znižuje odpočítateľná položka, tá nemôže by vyššia ako príjem v rozhodujúcom období a v prípade, ak mal zamestnanec príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v priebehu roka, odpočítateľná položka sa upraví pomerne podľa výšky príjmu u každého zamestnávateľa (§ 13a ods. 4).
V súvislosti s prijatými zmenami zdravotné poisťovne upravili aj príslušné tlačivá. Podľa vyjadrenia najväčšej zdravotnej poisťovne nastavia aj systémové kontroly na posúdenie nároku na uplatňovanie mesačnej odpočítateľnej položky a to prepojením mesačného výkazu – časti OP (ak bude OP vyššia ako nulu) s registrom – kontrola na registráciu SZČO alebo iného zamestnávateľa. V prípade nesúladu, bude mať zamestnávateľ pri mesačnom výkaze evidovanú chybu a na usmernenia ako ďalej má zamestnávateľ pokračovať, si počkáme.
Myslím však, že varianty sú len dve – buď zamestnávateľ výkaz opraví – zamestnancovi na základe takéhoto oznámenia zo strany poisťovne prestane mesačne uplatňovať odpočítateľnú položku (bude to považovať za nesplnenie si oznamovacej povinnosti zo strany zamestnanca – § 23 ods.6), alebo o výsledku kontroly bude informovať zamestnanca, či je si vedomý nesplnenia mesačného uplatňovania a v prípade negatívnej odpovede, si bude musieť zamestnanec doriešiť chybnú registráciu priamo vo svojej zdravotnej poisťovni a následne zamestnávateľ mesačný výkaz neopraví a bude pokračovať v mesačnom uplatňovaní odpočítateľnej položky.
Kontrola teda pomôže z časti nielen k väčšej správnosti údajov registrácií, ale hlavne zabráni vzniknutiam nedoplatkov pri ročnom zúčtovaní. A prísun poistného tak je z pohľadu poisťovní z časového hľadisko oveľa skôr.
Ako som už v úvode spomínala len štatistiky roku 2015 ukážu, koľko ľudí splnilo nárok na odpočítateľnú položku a či v praxi zamestnávatelia kvôli nej nebudú meniť dohody za pracovné pomery (napr. na kratší úväzok) alebo miesto jedného lepšie plateného miesta nevytvoria radšej dve s nízkym príjmom. A to je ten hlavný zámer – znížiť nezamestnanosť. Či je ale takáto podpora nízkych príjmov správnym krokom, si asi posúdia ľudia podľa jednotlivých krajov.
V najbližšom blogu by sme si mohli popísať rôzne príklady, situácie, ich posúdenie, výpočet a celkový pohľad výhody/nevýhody pre všetky zúčastnené strany (zamestnanec, zamestnávateľ, zdravotná poisťovňa, štát).